27. augusta 2022 som sa rozhodol, že prestanem piť alkohol. 3. júla 2026 som sa znova napil. Trošku. Odvtedy som mal ešte párkrát, 3 - 4, trošku (1 pivo) alkoholu. A našťastie alkohol k životu nepotrebujem a budem pokračovať v už nie úplnej abstinencii, ale vo veľmi obmedzenom režime. Prečo som v 2022 s alkoholom sekol? Prečo som si v júli tohto roku dal?
Alkohol a ja
K alkoholu som sa prvýkrát dostal (prvýkrát som sa opil) asi ako 14 alebo 15 ročný. Bola to zábava. Bolo mi potom asi zle. Viac si nepamätám - nie kvôli alkoholu, ale preto, že to bolo už dávno. Odvtedy som pil pomerne často - viackrát za mesiac, s tým, že pomerne často až do "okna" - do bodu, že som sa ráno zobudil v posteli (takmer vždy) a netušil som, ako som sa tam dostal a čo sa dialo. Okej, asi to nebolo až tak často, ale dosť na to, aby to bolo "zlé".
Toto sa dialo aj v dospelosti, keď sme už s manželkou spolu bývali. Tam to bolo väčšinou lepšie, lebo aspoň sa o mňa manželka postarala :D. Ale teda aj tak je to pre mňa teraz také, že "wtf, jak som to vôbec mohol robiť". Vo všeobecnosti začal byť pre mňa alkohol problém - bolo mi z neho zle, robil som pod vplyvom blbosti, nepamätal som si veci. Nejak postupne sa vo mne prebúdzalo "svedomie" alebo ako to nazvať - rozum? Neviem. Začal som sa zamýšľať nad tým, aký je alkohol vlastne divný, aké je absurdné, že zrovna alkohol je tá droga, ktorá je spoločnosťou "akceptovaná".
Alkohol nám vypína rozum. Človek je uvoľnenejší. Menej rozumný. Často viac agresívny. Je z neho zle.
Začala mi vadiť aj "spoločenská funkcia" alkoholu - ľudia na to, aby sa zabavili prípadne socializovali, sa musia najprv trochu opiť. Nepáčilo sa mi to. Chcel som dosiahnuť, aby som sa vedel zabávať a socializovať aj bez alkoholu. No a tak som prestal piť. A aj sa zabávať a socializovať :D. Stretlo sa viacero vecí - mal som už dieťa a teda som si akokeby nemohol dovoliť, aby som preležal celý deň v posteli. Zároveň mi bolo trochu blbé nechať všetko na manželku pretože "tato sa opil" .... A tak som sa neopíjal a mám depresiu. Mega. Totally worth it. :D Ach.
Je to funny. Na jednej strane sa snažím byť lepší tým, že nepijem, no na druhej strane mi nepitie vlastne celkom zničilo život. Ale fakt ma strašne sralo napr. to, že som sa vlastne ani netešil na to, že idem s kamarátmi von a že sa s nimi stretnem, ale skôr som sa tešil na to, že sa opijem, uvoľním a zresetujem. To bol ďalší dôvod, prečo som s alkoholom prestal. A tak som sa prestal socializovať lebo bez alkoholu mi to jednoducho nestálo za to.
Oh, ešte som zabudol jednu dôležitú vec. A to, že som vlastne nemal mieru. Keď som pil, tak som pil. Lebo keď sa nerozbijem, tak večer vlastne nemá zmysel. Preto som musel prestať úplne a nestačilo to iba nejakým spôsobom obmedziť. Nevedel som to obmedziť. Takisto ako aj fajčenie neviem moc robiť "príležitostne", tak rovnako neviem ani piť iba trošku. Takisto ako sa aj neviem hrať iba príležitostne. Proste vo veciach nemám mieru a keď ju mám mať, tak ma to strašne sere a ničí mi to život.
Sidenote: tvl keď to teraz píšem (25. 10. 2026), tak ja fakt neviem, či není lepšie sa proste spustiť. Začať piť jak kedysi. Fajčiť. Hrať sa. Slobodne. Ako chcem. Jebať všetky zásady. Fakt ma to strašne ubíja a možno by mi proste prospelo, keby sa uvoľním. Ja neviem. Fakt neviem. Na jednej strane chcem byť najlepší, aký viem byť. Na druhej ma táto "chtíč" nesmierne ubíja. Keď sa "spustím", jak som sa napr. "spustil" toto leto, tak postupne ma začne srať, že som sa spustil. Pri tom to, že som sa "spustil" není také spustenie, že teraz som vkuse v liehu s cigou v hube a ideálne ešte za compom. Znamená to, že jednoducho tie veci neriešim. Ale nakoniec vždy príde ten bod, kedy to riešiť z nejakého dôvodu začnem. Či už to, že fajčenie ide do peňazí. Do zdravia. Do toho, že vlastne aký vzor chcem byť pre svoje deti. Fajčiaci vzor? Pijúci? Je lepšie byť vystresovaný, depresívny a vlastne úplne v piči vzor alebo ľudský vzor, ktorý je človek, robí chyby, občas sa zabaví, občas sa spustí a podobne. Hm, toto je môj obrovský problém už dlhodobo - reálne s tým bojujem od skončenia strednej školy. Odkedy všetka zodpovednosť za seba samého je vlastne na mne. Nepatrí do tohto článku, ale zatiaľ to tu nechám - možno neskôr to presuniem do samostatného článku. Plus sa ešte k tomu pridáva nejaký "strach" alebo "obava", že vlastne neviem, či toto všetko robím pre seba prípadne kvôli sebe alebo že to robím z veľkej časti kvôli manželke - lebo ona je tá, ktorá trpí pri všetkých mojich "excesoch". Mojím správaním. Aj jej peniaze míňam na cigy. Ju reprezentujem. A hlavne asi aj ona má odo mňa nejaké očakávania. A vlastne do tohto celého ešte vstupuje aj zdravie. A tam si tiež nie som istý, či pre moje zdravie nie je lepšie fajčiť, piť ako byť depresívny .... Plus ďalší pohľad je pracovný - alkohol ma rozbíja a potom nie som schopný dávať v robote 100%. A to ma zase potom ubíja. Kua. Kto vlastne som? Čo mám robiť? Ako to vyriešim?
Takže. Prečo som prestal piť?
- nemám mieru
- nechcem, aby mi bývalo zle
- nepáči sa mi, že alkohol je "sociálna norma"
- chcem sa vedieť zabávať aj bez alkoholu
- zdravie
- výkon v práci
- správanie pod vplyvom
- aby som chodil von kvôli ľudom a nie kvôli alkoholu (a tak nechodím von, lol)
- vzor pre deti
Prečo som prestal fajčiť? (toto sem pridávam ako pripomienku, aby som nezabudol. prípadne aby som vedel zvážiť pre a proti)
- zdravie
- nielen dlhodobé zdravie, napr. mám oveľa stuhnutejší krk/ramená, keď fajčím (ťažko povedať o koľko, keďže bez fajčenia mám možno viac stresu)
- nemám mieru
- chcem vedieť byť spokojný aj bez cigariet
- aby som chodil von kvôli ľudom a nie kvôli cigaretám (a tak nechodím von, lol .....)
- vzor pre deti
Prečo som sa prestal hrať?
- aby ma začali baviť aj iné veci (a nezačali, akurát som depresívnejší)
- lebo som nechcel potom robiť nič iné - ale to nechcem stále, akurát sa ani hrať nemôžem....
Kua ale ten čas cez leto, keď som fajčil a zároveň pil a hral sa bol tak fajn dpc. Vlastne aké to malo downsides? Zdravie a peniaze. Ale kua 150 eur mesačne za spokojnejší život není worth it? Pomoc.