Dementor je preč (na teraz)
Článok nemá dobrú štruktúru. Je to uba klíčom, okej? A je mi to jedno. Nevadí mi to. Čítaj ďalej a potom si toto prečítaj znova a pochopíš, prečo je dôležité, že mi ti nevadí.
Začínam cítiť, že sa niečo zmenilo. Zrazu neruminujem. Neubíjam sa. Hocičo sa stane, neanalyzujem. Žijem!
Zažil som to ale už viackrát. Navýšili sme dávku liekov, o 6 týždňov bolo lepšie a potom o pár ďalších týždňov som bol späť. Dementor sa vrátil.
Každopádne je to zaujímavé a preto si to potrebujem zapísať. Keď sa mi stav zase zhorší, tak aby som vedel, že sa viem cítiť aj inak. Lepšie.
V prvom rade musím spomenúť, ako sa depresia u mňa prejavovala. Zatiaľ som to v tejto mojej záhradke nespomínal, tak to dám sem.
Navonok som bežný život fungoval úplne normálne. Práca, rodina, práca, rodina. Čo však nebolo úplne "normálne" bolo moje vnútorné prežívanie. Deti ma vedeli veľmi ľahko vytočiť. A keď ma vytočili, tak som sa z toho nevedel dlho - hodiny až dni - dostať. Uzavrel som sa. Hovoril som si "Kua, načo je toto vlastne dobré? Toto je život? Toto mám zažívať a ešte si to aj užívať?" a podobne. Môj bežný život bol pre mna reálne utrpením, aj keď objektívne bolo (a je) všetko po piči.
Každá jedna drobnosť bola pre mňa vyčerpávajúca. Riady. Upratovanie. Čas s deťmi. Aktivity s manželkou. Nič sa mi nechcelo. Aj keď som si dovolil ísť na bike napr., tak potom prišiel nejaký taký pocit prázdnoty prípadne úzkosti z toho, že sa vraciam naspäť do "reality". A nevedel som si to ani poriadne užiť. Nič som si nevedel užiť. Všetko som iba analyzoval. A vždy som dochádzal k záveru, že vlastne by som si nemal užívať. Že by som mal robiť iba to, čo je "správne". Cvičiť. Spať 8 hodín. Byť present s deťmi. Byť pozorným manželom. Lepším programátorom. A nikdy som nevedel byť dosť. Nevedel som proste byť respektíve byť spokojný.
A teraz? Nejak som proste ok. Neriešim. Bol som pozerať futbal s kamarátmi. Fajčil som. Aj som si stavil na futbal. Pomerne veľa sa hrám (LoL-ko, asi tak 6 hodín týždenne). A nič z toho neriešim. Nič z toho mi nevadí. Nič z toho si nevyčítam. Proste ten hlas je vypnutý. Watafak? Ako?
Je možné, že sme konečne našli kombináciu liekov a dosiahli dobrú dávku a že sa konečne budem mať dobre aj dlhodobo. Reálne takto dobre som sa podľa mňa dlho nemal. Čo je úplne mega. Teším sa.
Dementor je preč. Aspoň na teraz.