Neni to preto, že by tá pesnička bola otravná alebo otrepaná alebo čo. Actually každý krát, keď ju počujem, tak si ju spievam. Je to cool, pozitívna, dobre zaspievaná pesnička. Okej, „cool“ možno nie je ten správny výraz - pre mňa cool.
Problém je, že mi táto pesnička pripomína časy, kedy som dokázal ešte obdivovať krásy sveta. Tešiť sa z maličkostí. Keď som neriešil blbosti. S manželkou (vtedy len frajerkou) sme pozerali Frozen u mojich rodičov doma, neviem, či nie v 3D (rodičia majú telku, ktorá to zvláda). A bolo to brutaaaálne pekné. Modré. Milý príbeh. Dobrý soundtrack. Strašne sa mi to páčilo. To, že si to dodnes pamätám, to len dokazuje.
No a teda teraz, keď počujem tú pesničku, tak mi je mega smutno za týmito časmi. Resp. ani nie za tými časmi, ale za tými ľuďmi, ktorými sme boli. Vlastne ani nie za nimi. Je mi smutno za tými pocitmi, ktoré som vtedy vedel zažívať. Aj vtedy bol život nejakým spôsobom mierne ťažký - škola, možno už aj robota. Ale stále tam bolo dosť priestoru na vypnutie. Vypnutie všetkými smermi - fyzicky, psychicky, sám, s manželkou, s kamarátmi, sám.
Teraz to vypnutie nemám. Nejak som v kuse iba napätý. Stratený v abstraktnom svete programovania. Celý deň ide mozog na 100% (tak to bolo aj pred AI - asi aj viac). A potom prídem domov a zase iba dačo „musím“. Hej, občas aj môžem ísť niekam von. Na futbal. Na pivo. Na prechádzku. Behať. Na bike. Ale kua občas.
Pomer povinností a radosti sa jednak že otočil a ešte k tomu sa výrez radosti zmenšil na polovicu. A v mojom prípade (asi aj v každého prípade) pre spokojnosť potrebujem trošku viac radosti. Je tam nejaký threshold, ktorý pokiaľ neprekročím, tak jednoducho nie som spokojný.
Ešte sa chcem vrátiť k tomu abstraktnému svetu, lebo podľa mňa je jedným z dôvodov, prečo sa nejak cítim na hovno. Je to jednoducho vyčerpávajúce. Aj keď robím pomerne basic veci, tak som akokeby na hrane svojich schopností a to je jednoducho náročné. Čiže vlastne to neni ani ten abstraktný svet, ale to, že proste som na hrane. Na hrane „nope, can't do it“ a „can maybe potentially do it“. Ale zase inde by som asi ani byť nechcel. Tiež by som tam nebol spokojný. ...tupá hlava.
....nejaká myšlienka tu úplne neni, ale aspoň som sa vyrozprával.