Keďže sa mi zlepšil stav s mojou depresiou, tak som si povedal, že je čas konečne spraviť krok 2 k lepšiemu Gabovi. Prestať fajčiť. Prestať sa hrať kompetetívne videohry (LoL, WoW, CS). Prečo? Aby ma začali reálne baviť iné veci - byť s manželkou, s deťmi, cvičenie, písanie, podcast, a whatever ďalšie s pomalším vyplavovaním dopamínu.
Prešlo 10 dní bez hrania, 6 bez fajčenia. Cítim sa zle. Neviem, čo robiť, aby som sa zabavil. Nič ma nebaví. Pracovať by ma bavilo, ale nechcem pracovať viac, než musím. Robiť hocičo iné - písať sem, písať inam, riešiť podcast, zabávať sa s manželkou, s deťmi - sa mi nechce. Nechce sa mi variť. Nechce sa mi upratovať. Nechce sa mi cvičiť (ale aspoň čiastočne sa k tomu viem dokopať - viď tréningy). Depresia nie je úplne späť. Nie som na tom tak zle, ako som bol. Čiže zatiaľ okej. Ale je to na nič.
Claude povedal, že sa to časom zlepší. Len treba vydržať. Hovoria to aj ľudia 😅. Hm. Tak mi neostáva nič iné, ako to skúsiť vydržať a uvidieť. Takže tento článok bude fungovať ako zápisník môjho progresu prípadne neprogresu.
Zápis č.1: Deň 10, 6 (12.9.) - nič ma nebaví. Chcem fajčiť. Chcem sa hrať. Mozog začína racionalizovať, že nemá zmysel sa 100% obmedzovať. Že načo to vlastne robím. Well. Fuck you mozog. Fuck you! 🖕Let's go! 🔥