Keďže sa mi zlepšil stav s mojou depresiou, tak som si povedal, že je čas konečne spraviť krok 2 k lepšiemu Gabovi. Prestať fajčiť. Prestať sa hrať kompetetívne videohry (LoL, WoW, CS). Prečo? Aby ma začali reálne baviť iné veci - byť s manželkou, s deťmi, cvičenie, písanie, podcast, a whatever ďalšie s pomalším vyplavovaním dopamínu.
Zápis č. 1
12.9.10. deň bez hrania 6. deň bez fajčenia
Prešlo 10 dní bez hrania, 6 bez fajčenia. Cítim sa zle. Neviem, čo robiť, aby som sa zabavil. Nič ma nebaví. Pracovať by ma bavilo, ale nechcem pracovať viac, než musím. Robiť hocičo iné - písať sem, písať inam, riešiť podcast, zabávať sa s manželkou, s deťmi - sa mi nechce. Nechce sa mi variť. Nechce sa mi upratovať. Nechce sa mi cvičiť (ale aspoň čiastočne sa k tomu viem dokopať - viď tréningy). Depresia nie je úplne späť. Nie som na tom tak zle, ako som bol. Čiže zatiaľ okej. Ale je to na nič.
Claude povedal, že sa to časom zlepší. Len treba vydržať. Hovoria to aj ľudia 😅. Hm. Tak mi neostáva nič iné, ako to skúsiť vydržať a uvidieť. Takže tento článok bude fungovať ako zápisník môjho progresu prípadne neprogresu.
Nič ma nebaví. Chcem fajčiť. Chcem sa hrať. Mozog začína racionalizovať, že nemá zmysel sa 100% obmedzovať. Že načo to vlastne robím. Well. Fuck you mozog. Fuck you! 🖕Let's go! 🔥
Zápis č. 2
13.9.11. deň bez hrania 7. deň bez fajčenia
Dnes je určite lepšie ako včera. No ale teraz budem mať voľný čas a ja neviem, čo skôr. Pred tým to bolo jasné. Voľný čas = hranie. Teraz? Idem sa hrať (single player hry)? Behať? Pracovať? Písať? Cvičiť? Upratovať? Príliš veľa možností. Čo som si ale všimol je, že večer ma fakt že vypína - po hraní a fajčení som bol nabudený a dlho som zaspával. Čiže aspoň spánok mi abstinencia určite zlepšuje.
Zápis č. 3
16.9.14. deň bez hrania 10. deň bez fajčenia
V pondelok (dva dni dozadu) som si cez deň zabudol dávať nikotínové žuvačky. Mega. Závislosť odchádza. Nálada zlepšená. Depresia je zase preč. No ale dnes mám prvú príležitosť sa ísť večer hrať a neviem, čo s tým. Zahral by som sa. Mám chuť tomu dať ešte jednu šancu, no neviem, či to mám urobiť. Bojím sa. Trochu. Na druhej strane - mal som dva týždne pauzu, môžem si setnúť hranice - 2x týždenne a max 2.5 hodky at a time - ak by som ich dodržiaval, tak kde je problém? Hm? Kde?!
Zápis č. 4
24.9.22. deň bez hrania 18. deň bez fajčenia
Už to sú tri týždne bez lolka a dva a pol bez fajčenia. Hranie mi asi až tak nechýba, fajčil by som ale furt. Nie nejak, že by som to potreboval, jednoducho by som si dal. Našťastie som si ale ešte nedal. Žujem žuvačky - štyri/päť denne - niekedy zabudnem, inokedy mi to deti "pripomenú". Tá najhoršia depresia je stále preč. Stále ju však cítim. Večer dokážem dostať nejaký "melancholický" záchvat a je mi nejak smutno. Oh well.
Po 15-tich minútach som si znova prečítal tento zápis a musím ho ešte doplniť. Chýba tam totiž, že už som bol viackrát veľmi blízko narušeniu tohto "experimentu". Dvakrát som sa dohodol s Kubom, že sa večer budeme hrať a nakoniec to ani raz našťastie nevyšlo. Mozog ma silno prehováral, aby som si aj cigu kúpil, že šak čo, o čom je život, keď nie o užívaní a že nemôžem žiť v "absolutes". Kktina. Stratený vo vlastnej hlave. Pomoc.
A najviac funny je, že hlavný dôvod prečo toto všetko robím je, aby ma začali baviť iné veci a aby som možno bol produktívny. Produktívny určite nie som. A veci ma tiež nejak extra viac nebavia - aj keď možno troooošičku som viac vyrovnaný a aspoň nemám neovládateľné cravings (hranie a fajčenie), ktoré keď nedostanem, tak som nervózny.
Oveľa viac ale jem sladkého. Mám jednoducho menej sily odolávať a musím si aspoň niečo dopriať. Hm. See you next time.