Mám sa trochu lepšie!

🌱 Toto je zatiaľ len klíčok — čerstvá myšlienka, ktorá sa ešte len rodí a bude rásť.

Nemám tu toho ešte napísaného veľa - okej, nemám tu napísané ešte nič. Ale teraz mi napadlo, že depresívny Gabo nemusí byť iba o tých hlbokých depresiách. Ale môže byť aj o obdobiach, kedy sa mám reálne lepšie. Ten dôvod ale nie je úplne príjemný. Je to totiž preto, lebo chcem ukázať, že aj keď sa depresívny človek má lepšie, tak sa má stále horšie, ako by sa mať chcel (chcel som najprv napísať, že sa mám horšie ako bežný človek, ale IMO prežívanie každého človeka je silno relatívne, takže sa neodvážim s kýmkoľvek porovnávať).

Čo teda znamená, že sa mám lepšie?

Znamená to, že nerozmýšľam nad zmyslom všetkého. Že veci robím preto, že ich spraviť treba a pomerne málo rozmýšľam nad tým, že jak sa ti zrovna nechce umývať riady. Proste to spravím.

Keď sa mám zle, tak aj blbé naloženie umývačky môže byť problém lebo pri tom dokážem začať riešiť také veci ako … nemám príklad, proste viem sa začať motať v hlave. A takto sa viem motať v hlave kvôli hocičomu a je to mega vyčerpávajúce.

Čiže to je asi najväčšia zmena. Za bežných okolností neruminujem.

Stále som ale labilný

Aj keď sa mám lepšie, tak sa viem veľmi jednoducho dostať do ruminácie. Do hľadania zmysla v hocičom. Do ubíjania seba sa. Proste medzi mojím bytím OK (0 až 1 na škále -5 až 5 - o tejto škále musím tiež niekedy napísať, noted) do bytia v pečku (-3) je akokeby veľmi tenučké sklo. Stačí mierne tuknutie a bam. Deň v piči.

Okej, keďže sa mám lepšie, tak nie celý deň, ale zopár hodín určite. A je to extrémne vyčerpávajúce. Napr. veľmi veľa situácií s deťmi vie byť vyčerpávajúcich aj pre bežného človeka (bežný človek vs človek depresívny - nápad na ďalší článok, noted). Pre človeka s depresiou (resp. pre mňa, keďže nie som psychiater a o depresii ostatných ľudí viem veľké nič) je hocijaká výchylka od očakávaní proste kolaps celého systému, úplné zrútenie až do toho, že "kks dajte mi nôž, nech si uvoľním ten tlak z krku". Nice. Tu toto "semienko" článku zatiaľ zabalím.

Pointa je, že aj keď sa mám lepšie, tak stále je to dosť na kkt. Ale to isté podľa mňa vieš povedať aj ty. Aj on. Aj ona. Hocikto. Je to relatívne. A preto je depresia taká svina. Je vôbec skutočná?

← späť na všetky články